Tento web používa cookies. Viac informácií o používaní súborov, ich uplatnení a schválení nájdete tu

ok
Menu
10 € pre vás RegistráciaPrihlásenie10 € pre vás Košík
DomovDomovInšpirácia

Ferdinand radí: pestujte si bylinky aj zeleninu sami

Flera · 09. apríl 2022

Možno tiež po príchode zo supermarketu premýšľate, či máte uhorku zo Španielska umyť vodou, saponátom, okúpať ju v dezinfekcii, alebo ju radšej rovno prevariť. Odpoveďou na túto dilemu môže byť samozásobovanie – pestovanie vlastnej úrody zeleniny, ovocia a byliniek a ich zdieľanie v rodine a susedstve.

Ako začať, ak nemáte skúsenosti so záhradkárstvom?

Pokiaľ máte k dispozícii vlastnú záhradu, máte pred sebou viac práce, ale tiež viac možností. Plodín, ktoré prežijú aj občasné zanedbanie, je veľa.
• Zrušte kúsok trávnika a založte záhony priamo v zemi alebo kúpte záhony vyvýšené a naplňte ich substrátom.
• Pozdĺž oplotenia vytvorte malý záhon a vysejte hrášok alebo fazuľu.
• Vysemenili sa vám na komposte z minuloročného odpadu tekvice alebo cukety? Nechajte ich tam. Nič viac naozaj nepotrebujú. Keď ich v lete zabudnete poliať, budú síce menšie, ale nič sa im nestane.

Nemáte skleník, ale chcete paradajky? Skúste doma za oknom predpestovať a priamo na záhon vysadiť cherry paradajky a chilli papričky. Cherry paradajky stačí iba zalievať.

Naša rada: malé divoké paradajky, tie sú na pestovanie najmenej náročné a sú zďaleka najchutnejšie.

Vďaka miernym zimám na záhone vonku prežijú bez našej pozornosti až do januára (alebo pokiaľ ich nepozberáme) niektoré druhy zeleniny ako je ružičkový kel, kaleráb alebo pór.

Neveríte si? V prvom roku sa vyhnite chúlostivým plodinám. Sú to napríklad papriky, ktoré potrebujú určitú teplotu, vlhkosť a vetranie, trpia plesňami a vyžadujú postrek. Podobne náchylné sú napríklad tyčkové paradajky.

Minizáhradka v meste alebo na balkóne

Čo robiť, keď máte k dispozícii len balkón, črepníky a kvetináče na parapete alebo vydláždený dvor? Na balkónové pestovanie budete potrebovať hlavne správne, dostatočne veľké a najlepšie samozavlažovacie nádoby.

Naše tipy:

• Do vedľajšieho kvetináča zasaďte afrikány, tie sa síce nejedia, ale voškám nevoňajú.
• Keď už budete mať aj okrasný kvetináč, pridajte pár semienok kapucínky, jej krásne kvety naopak jedlé sú.
• Dobre sa v nádobách darí jahodám, sadenice bežne kúpite napríklad na farmárskom trhu. Stačí pravidelne dopĺňať zásobu vody podľa rysky na samozavlažovacej sonde.
Na balkóne okrem byliniek a klíčkov vypestujete napríklad aj také paradajky. Naozaj lenivému pestovateľovi k tomu bude stačiť otvorené vrece so zvyškom substrátu - paradajka môže rásť priamo v ňom.
• Bežne sa dá zakúpiť súprava na pestovanie šampiňónov. Je to vlastne balík substrátu s podhubím, ktorý stojí v temnom kúte bytu, v chodbe alebo komore, kde nie je vôbec žiadne svetlo. Po zbere húb sa dá substrát použiť ako hnojivo do kvetináčov alebo sa môžu sadenice paradajok alebo paprík zasadiť priamo do otvoreného balíka.

Kde nájsť komunitný priestor na pestovanie?

Dohodnite sa u vás v paneláku na inštaláciu komunitného kompostéra. Na ďalšej domovej schôdzi skúste prebrať možnosti komunitnej záhrady, napríklad vo vnútrobloku vo vreciach alebo vyvýšených záhonoch. Zaistíte si prísun plodov v rozsahu, ktorý by ste na balkón len ťažko vložili. Zoznámite sa so susedmi, podelíte sa o náklady, spoločne zvelebíte kus priestoru a vďaka zavedeniu služieb na zalievanie sa nebudete musieť báť o úrodu, keď odídete v lete na dlhšiu dovolenku.

Ako na to, aby sa rastlinám darilo?

1. Na výsadbu rastlín pestovaných v pôdnom substráte v kvetináči na terase je vhodná veľkosť nádoby aspoň 40 × 40 cm. Pri použití zateplenia (nenasákavé dosky z extrudovaného polystyrénu, hrubé asi 2 cm, po obvode kvetináča medzi substrátom a stenou nádoby) dokáže rastlina obstojne prečkať aj zimu.

2. Pre kvetináče sa obvykle používa ľahčený substrát pre strešné záhrady (s pridaním keramzitu), a to predovšetkým kvôli menšej hmotnosti. Pokiaľ nesadíte strom, ktorý potrebuje rozmernú nádobu do všetkých strán (aspoň meter na výšku, šírku aj dĺžku), rastlinám postačí hĺbka substrátu okolo 40 cm.

3. Pri hlbších nádobách je výhodné vyplniť spodnú vrstvu drenážnym materiálom, prípadne polystyrénom. Pod vrstvy substrátu je vhodné umiestniť perforovanú nopovú fóliu pre strešné záhrady, ktorá v dobe bez zálievky funguje okrem drenáže aj ako určitá zásobáreň vody. Nezabudnite oddeliť jednotlivé vrstvy filtračným materiálom, napríklad geotextíliou (200 g/m2).

4. Zásadné je zabezpečiť odtok prebytočnej vody - na dne kvetináča musí byť dostatočný počet otvorov. Zamyslite sa tiež nad tým, kam bude voda z kvetináča odtekať. Obzvlášť na terase môže po častom vytekaní zostávať nevzhľadná stopa. Pri montáži je možné viesť vodu pod drevený povrch až na hydroizoláciu.

Ďalšie tipy od záhradného architekta Ferdinanda Lefflera

• Jedlé rastliny nepatria len do úžitkovej časti záhrady. Všade - k trvalkám aj stromom a kríkom - vysádzajte zelený koberec, lesné aj záhradné jahôdky, materinu dúšku, tymián a iné bylinky. Čo nezjete, vás poteší vôňou aj drobným farebným kvetom.
• Kvetináč na balkón by mal byť vždy mrazuvzdorný a vybavený odtokovými otvormi.
• Tiež vám vadí plastový kvetináč v dekore dreva alebo kameňa? Používajte originálne materiály, len tak sa vám záhrada i balkón odvďačia pravdivými emóciami a zážitkami.
• Ak máme voliť medzi väčším množstvom menších kvetináčov alebo radšej jedným poriadnym, osobne vždy dávam prednosť silnému solitéru. Terasa potom pôsobí viac ako záhrada.

Ďalšie inšpirácie, praktické tipy a videonávody nájdete v online kurzoch Žite vo svojej záhrade a Šikovne na realizáciu.