Na Bonami nájdete najširšiu ponuku pre váš domov.

Bonami návštěva: domov, ktorý zaujme skleníkom, terasou a vonia vanilkou

Nie podľa katalógu, ale podľa života. Kuchyňa tu vonia po vanilke, vonkajšia kuchyňa slúži ako druhá obývačka a viktoriánsky skleník ako tiché útočisko, kde sa na chvíľu zastaví svet.

U Jany Šmíd Winterovej sa skrátka býva naplno – s deťmi, psom, občasným chaosom a vôňou práve upečenej bábovky.

Praha
5+kk
185 m²
Spomínate si, kedy ste si povedali, že toto bude váš domov?
Bývame tu už trinásť rokov a nemenili by sme. Dom nás zaujal oboch s manželom na prvý pohľad – každý sme si ho objavili zvlášť bez toho, aby sme to tušili. A aj keď nebol vôbec dokončený, vedeli sme, že je to ono.
Nehotový, ale napriek tomu jasná voľba. Čo vás presvedčilo?
Bol to skôr pocit ako logika. Boli sme z neho nadšení obaja, aj keď napríklad fasáda chýbala, vo vnútri to bolo surové. Ale ten pokoj okolo, priestor, energia – sadlo nám to.
Dnes mu hovoríte „nervové kúpele“. Čo sa vám vybaví, keď sa povie domov?
Pokoj, útulnosť, rodinná pohoda. Niekedy chaos, ale hlavne pocit, že sme doma. Veľa vecí sme dokončovali sami, a tak vlastne rástol s nami.
Ktorý interiérový prešľap vás paradoxne posunul najďalej?
Myslím, že každý si prejde tou „oranžovou érou“ – aj ja. Ale keď som objavila prírodné materiály a škandinávsky štýl, začala som si viac všímať, ako prostredie pôsobí na našu pohodu. Začala som potom túžiť po svetle, dreve a pokojnejších tónoch.
Nebola to premena pre lajky. Ale tá ľahkosť priestoru funguje na fotkách aj v živote.
Vaša kuchyňa nie je len miestom, kde sa varí. Je to aj kulisa vašich receptov na Instagrame. Čo všetko sa muselo zmeniť, aby vám sadla na život – aj na fotku?
Pôvodnú kuchyňu sme riešili veľmi narýchlo a nechala som sa veľmi ovplyvniť názormi rodiny. Bola priestranná, ale tmavá a uzavretá. Preto sme ju pred dvoma rokmi prerobili – prepojili s obývačkou, otvorili do priestoru a presvetlili. Takto som to chcela vlastne už od začiatku. Nebola to premena pre lajky. Ale tá ľahkosť priestoru funguje na fotkách aj v živote.
O detskú izbu sa delí brat so ségrou – a napriek tomu pôsobí zladene. Ako ste vyriešili rozdielne predstavy a potreby?
Hľadali sme kompromis, ktorý sadne obom. Chlapec miluje zelenú, dievčatko ružovú – tak sme zvolili tlmené odtiene, ktoré sa dajú kombinovať. Nábytok sme ladili jednoducho, aby s nimi rástol. Majú aj výsuvnú posteľ, pretože deti chceli spať vedľa seba. Tak sme ich poslúchli. A stôl na úlohy? Aj ten sme zakomponovali – písať diktát pri okrúhlom jedálenskom stole jednoducho nejde. (smiech)
Menej je viac – ale šikovne. Úložné priestory do výšky, pokojne až k stropu. Každá vec musí mať svoje miesto, inak vzniká chaos.
Čo u vás doma funguje, aby priestor nepôsobil zahltene?
Menej je viac – ale šikovne. Úložné priestory do výšky, pokojne až k stropu. Každá vec musí mať svoje miesto, inak vzniká chaos. A sedačka? Jedna svetlá urobí viac parády ako dve ťažké tmavé s obrím stolíkom uprostred. Keď má priestor dýchať, musíte mu to dovoliť.
Nastal počas zariaďovania moment, kedy ste si dnes povedali: „Toto už nikdy“?
Rozhodne. Nechať si rozhovoriť to, čo som cítila, že chcem. Pri prvom zariaďovaní som sa veľmi prispôsobovala – okolnostiam, názorom, kompromisom. Dnes by som si za svojim stála. Viem, čo mi robí dobre. A dom? Ten by som dnes postavila úplne inak.
Máte svoj kút, kam miznete, keď potrebujete vypnúť?
Obývačka – deka, káva, Netflix. Klasika. Ale keď chcem byť naozaj sama, idem do skleníka. Nie je to klasický český skleník so záhonmi, ale skôr taký vidiecky, viktoriánsky. Práve tam mám aj ratanové kresielko z Bonami – moje prvé. Tam sa strácam najradšej.
Vonkajšiu kuchyňu sme stavali svojpomocne dva roky. Má 40 metrov, takže je to taká naša letná garsónka.
Vaša kuchyňa pôsobí ako obývačka pod holým nebom…
Od jari do jesene prakticky žijeme vonku – raňajkujeme tu, pracujeme, deti sa hrajú, grilujeme. Skicovala som, skladala nápady dohromady a nosila stolárom obrázky so slovami: „Takto presne to má vyzerať.“ Terasu sme stavali svojpomocne dva roky. Má 40 metrov, takže je to taká naša letná garsónka.
Čo u vás nikdy nechýba, keď zazvoní návšteva?
Káva. Kamaráti už rovno volajú: „Máš tu tú moju?“ Často sa niečo pečie, chystá, ale nie je to o dokonalosti. Skôr o pocite.
Aký kompliment vás pri návšteve poteší najviac?
Keď povie, že sa u nás cíti ako doma. Že je tu príjemne, útulno. V tom je pre mňa sila interiéru.
Tipy, ako na vonkajšiu kuchyňu a terasu podľa Jany

1. Urobte z nej predĺženú obývačku

Nepremýšľajte o terase ako o prídavku. Vnímajte ju ako ďalšiu izbu – kde sa je, pracuje, odpočíva. Jana ju využíva od jari do jesene ako plnohodnotnú súčasť domova.

2. Inšpirujte sa, ale tvorte podľa seba

Pinterest môže byť skvelý odrazový mostík – Jana podľa neho kreslila prvú skicu. Ale finálna podoba vznikla tak, aby ladila s rytmom rodiny, nie s trendom.

3. Stavte na prírodné materiály a tlmené tóny

Drevo, ratan, prútie a látky v neutrálnych odtieňoch. Vonkajší priestor pôsobí harmonicky, keď ladí s okolitou zeleňou a nie je preplnený.

4. Myslite na zónovanie

Gril, kútik na prácu, detské ihrisko – aj 40 m² terasa môže byť multifunkčná. Dôležité je dať každej aktivite svoje miesto, aby sa priestor zbytočne „nezadusil“.

5. Začnite s jedným milovaným kúskom

Pre Janu to bolo ratanové kreslo z Bonami. Nájdite si svoju srdcovku – a od nej odvíjajte zvyšok. Tak vzniká terasa, ktorá je osobitá.

Ešte viac inšpirácie